UM21

Brownfield, vágne terény, vnútorné periférie, inverzný urbanizmus a mnohé iné názvy si môžeme spájať s priestorom, kde sa práve teraz nachádzame. Podľa koncepcie mestského rozvoja SR do roku 2030 spracovanej Ministerstvom dopravy a výstavby sú takéto priestory definované ako územia v intraviláne miest, nehnuteľnosti (pozemky, objekty, areály), ktoré sú zanedbané, opustené alebo nedostatočne využívané, a ktoré pre svoje ďalšie prospešné fungovanie vyžadujú intervenciu. Keď som začala premýšľať nad tým, čo napísať, nevedela som sa rozhodnúť, či to má byť príspevok "poučený", alebo skôr opis emócií a fascinácie, ktoré vo mne opätovné stretnutie s týmto miestom vyvolali. Rozhodla som sa použiť z obidvoch niečo, pričom kompozícia textu by mala byť voľným pokračovaním organizmu, ktorý tu postupne vznikol. Skutočnosť, že sa nachádzame v priestoroch VDI Rozkvet alebo Výrobného družstva invalidov Rozkvet môže pôsobiť ironicky. Existujú totiž také tváre mesta, ktoré nie sú súčasťou jeho oficiálneho obrazu a dominujúcej estetiky. Ja však ako pozitívny fakt beriem to, že sa tu dajú rozlíšiť rozličné úrovne vylúčenosti - vrstvy a zákutia priestoru ešte z čias socialistického Československa i nánosy opakujúceho sa myslenia. Keď totiž obrátime perspektívu pohľadu v prospech vylučovaného, objaví sa inšpiratívny ne-poriadok, potenciál (ne)oficiálnych kvalít. Najvýraznejším znakom, ktorý tu badať je rôznorodosť alebo neusporiadanosť, ktorá je ale zdanlivá. Jedná sa o neusporiadanosť vo vzťahu k racionalite a modelu priestoru, ktorý je konštruovaný a predvídateľný. V urbanizme (alebo mestskom plánovaní) sa nazýva masterplan. V myslení - stereotyp. Tu, na tomto mieste, naopak prevažuje náhoda a tvorivosť. Vidno tu zámer, ktorý je dosahovaný vytrvalým spolupôsobením - ľudia sú v budove, ľudia sú na dvore, budova je v záhrade, rastliny sú vo vnútri, priestor je v ľuďoch, všetci sú v meste, mesto je v čase, čas a priestor je v mysli a obraze. Je to prostredie inšpiratívne, jeho obyvatelia či užívatelia odhodlaní a s víziou. Kľúčové stretnutie sa už odohralo, mladí ľudia sa stretli s miestom, ktoré je nezamýšľaným dôsledkom historických procesov a vytvorili akýsi funkčný organicko-anorganický labyrint. Dôkazom toho je aj problém, ktorý som mala pri formulovaní myšlienok v tomto texte - myslela som na nich alebo nich ako jednu entitu. Takáto fúzia, je faktom, že sa dá spolubyť citlivo a rozumne namiesto tradičného opomínania alebo úplného/definitívneho prepisu. 

Mariana Mlynarčíková 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.