UM21
Brownfield, vágne terény, vnútorné periférie, inverzný urbanizmus a mnohé iné názvy si môžeme spájať s priestorom, kde sa práve teraz nachádzame. Podľa koncepcie mestského rozvoja SR do roku 2030 spracovanej Ministerstvom dopravy a výstavby sú takéto priestory definované ako územia v intraviláne miest, nehnuteľnosti (pozemky, objekty, areály), ktoré sú zanedbané, opustené alebo nedostatočne využívané, a ktoré pre svoje ďalšie prospešné fungovanie vyžadujú intervenciu. Keď som začala premýšľať nad tým, čo napísať, nevedela som sa rozhodnúť, či to má byť príspevok "poučený", alebo skôr opis emócií a fascinácie, ktoré vo mne opätovné stretnutie s týmto miestom vyvolali. Rozhodla som sa použiť z obidvoch niečo, pričom kompozícia textu by mala byť voľným pokračovaním organizmu, ktorý tu postupne vznikol. Skutočnosť, že sa nachádzame v priestoroch VDI Rozkvet alebo Výrobného družstva invalidov Rozkvet môže pôsobiť ironicky. Existujú totiž také tváre mesta, ktoré nie sú súčasťou jeho oficiálneho obrazu a dominujúcej estetiky. Ja však ako pozitívny fakt beriem to, že sa tu dajú rozlíšiť rozličné úrovne vylúčenosti - vrstvy a zákutia priestoru ešte z čias socialistického Československa i nánosy opakujúceho sa myslenia. Keď totiž obrátime perspektívu pohľadu v prospech vylučovaného, objaví sa inšpiratívny ne-poriadok, potenciál (ne)oficiálnych kvalít. Najvýraznejším znakom, ktorý tu badať je rôznorodosť alebo neusporiadanosť, ktorá je ale zdanlivá. Jedná sa o neusporiadanosť vo vzťahu k racionalite a modelu priestoru, ktorý je konštruovaný a predvídateľný. V urbanizme (alebo mestskom plánovaní) sa nazýva masterplan. V myslení - stereotyp. Tu, na tomto mieste, naopak prevažuje náhoda a tvorivosť. Vidno tu zámer, ktorý je dosahovaný vytrvalým spolupôsobením - ľudia sú v budove, ľudia sú na dvore, budova je v záhrade, rastliny sú vo vnútri, priestor je v ľuďoch, všetci sú v meste, mesto je v čase, čas a priestor je v mysli a obraze. Je to prostredie inšpiratívne, jeho obyvatelia či užívatelia odhodlaní a s víziou. Kľúčové stretnutie sa už odohralo, mladí ľudia sa stretli s miestom, ktoré je nezamýšľaným dôsledkom historických procesov a vytvorili akýsi funkčný organicko-anorganický labyrint. Dôkazom toho je aj problém, ktorý som mala pri formulovaní myšlienok v tomto texte - myslela som na nich alebo nich ako jednu entitu. Takáto fúzia, je faktom, že sa dá spolubyť citlivo a rozumne namiesto tradičného opomínania alebo úplného/definitívneho prepisu
In Conversation
autor: Pavol Lipa kurátorka: Viktória Pardovičová vernisáž: 14.6. 2024 | piatok | 19:00 hod trvanie: 15. 6. - 26. 9. 2024 Rozkvet Gallery, Horná 36, Banská Bystrica, 1. poschodie, vpravo
Neuróny ako jednotky organických nervových štruktúr či prvky digitálnych sietí, zároveň predstavujú spolu aktérov tvorby a sveta Pavla Lipu, ktorý sa ich problematike venuje od roku 2022. Pre umelca sú samostatnými entitami, ktoré oživuje, stále v závislosti na mieste ich spoločnej koexistencie, kontinuálne prechádzajúcej do audiovizuálnych performance. Tkanivá, systémy a štruktúry tak v prostredí výstavy komunikujú v sieti interakcií zvukových a vizuálnych prvkov, podobne ako spoločenstvá organizmov obývajúcich prírodu, sociálny či virtuálny priestor. Perkusívne objekty, obrazové a grafické diela tu otvárajú otázky spoločenských, ale aj technologických vzťahov a procesov, ktoré je možné transformovať na predstavu individuálneho mozgu, ako aj systému počítačovej algoritmizácie či sieťovania medzidruhových ekosystémov. Výstava tak konštruuje environment vzájomne konverzujúcich organizmov, neurónov, myšlienok, ktoré oscilujú na hranici spirituálneho senzorického momentu, kontextualizovaného v rozhraní- tele galérie.
Pavol Lipa študoval na bratislavskej Škole umeleckého priemyslu Jozefa Vydru v odbore Dizajn a tvarovanie dreva a ďalej sa médiu sochy venoval na Fakulte designu a umění Ladislava Sutnara Západočeskej univerzity v Plzni, kde absolvoval ateliér Socha a prostor. V svojej tvorbe skúma hranice viacerých médií v prepojení na možnosti materiálov s performatívnymi presahmi. Jeho objektové diela, ale aj maľby, kresby či grafiky kooperujú so záujmom o zvukové vlastnosti látok, ktoré kontinuálne rozvíja počas performance a zvukových vystúpení. Rôzne materiály (kov, drevo, bronz) taktiež používa v site-specific inštaláciách a asamblážach, v ktorých je signifikantným prvkom dôraz na zmyslové vlastnosti prostredia a priestoru, ako aj možnosti interakcie s okolím a diváctvom, ktoré rád vyzýva k aktivite. Obsahovo sa Pavol zaoberá viacerými rovinami osobných, ale aj širšie spoločensky či politicky zameraných tém. V posledných rokoch sa stali svojbytným aspektom jeho umeleckého jazyka neuróny, ktoré sa otláčajú do všetkých médií a myšlienok pôvodom bratislavského výtvarníka. Jeho site-specific interaktívne inštalácie a perkusívne sochy boli súčasťou festivalu Depo, boli prezentované v Kultúrnom prostriedku T3 alebo na festivale Biela noc (2023), na skupinovej výstave Rozptyl (2023) či v A4- priestore súčasnej kultúry v Bratislave (2024).
Činnosť galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
/ EN
Neurons, as units of organic nervous structures or elements of digital grids, are at the same time co-actors in the work and world of Pavel Lipa, who has been focusing on them since 2022. For the artist, they are individual entities, which he gives life to, always depending on the place of their coexistence, continuously transformed into audio-visual performances. Tissues, systems and structures thus communicate in the exhibition environment in a network of interactions of sound and visual elements, like communities of organisms inhabiting nature, social or virtual space. The percussive objects, figurative and graphic works here raise questions of social as well as technological relations and processes, which can be transformed into the idea of the individual brain, as well as a system of computer algorithmization or networking of interspecies ecosystems. The exhibition thus constructs an environment of inter-conversing organisms, neurons, and ideas that oscillate on the border of a spiritual sensory moment, contextualized in the interface-body of the gallery.
Pavol Lipa studied at the Jozef Vydra School of Art Industry in Bratislava in the field of Design and Wood Shaping and further studied the medium of sculpture at the Ladislav Sutnar Faculty of Design and Art of the University of West Bohemia in Plzeň, where he graduated from the studio of Sculpture and Space. In his work he explores the boundaries of multiple media in connection to the possibilities of materials with performative overlaps. His object works as well as paintings, drawings and prints cooperate with his interest in the sonic properties of substances, which he continuously develops during performances and sound shows. He also uses different materials (metal, wood, bronze) in site-specific installations and assemblages, in which a significant element is the emphasis on the sensory qualities of the environment and space, as well as the possibilities of interaction with the surroundings and the audience, which he likes to invite to be involved in the activity. In his works, Pavol deals with several levels of personal, but also broader socially or politically oriented themes. In recent years, neurons have become a distinctive aspect of his artistic language, reverberating through all the media and ideas of the originally Bratislava-based artist. His site-specific interactive installations and percussive sculptures were part of the Depo festival, were presented at the T3 Cultural Facility or the Biela noc festival (2023), at the group exhibition Rozptyl (2023) or at A4- space for contemporary culture in Bratislava (2024).
The gallery were supported by the Slovak Arts Council.
Projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia