Skupinová výstava V hĺbke na pomedzí reprezentuje diela piatich umelcov i umelkýň aktuálne pôsobiacich na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Odlišné formy médií jednotlivých diel (socha, video, inštalácia) spoločne reflektujú kohézny tematický celok lavírovania na hrane siahajúcej k limitom ľudského tela. Subjektívnym prežívaním autori iniciujú percepciu fyzickej a súčasne emocionálnej či energetickej roviny organizmu. Zdôrazňujú tak telo ako osobný priestor, pocitové ťažisko i hranicu, ktorú svojou existenciou vytvára. Diváctvo je prostredníctvom ich ponímania vyzvané k preskúmaniu vlastných citových i fyzických limitov spôsobených rámcom svojho tela, a teda seba samým.

Výstavnú koncepciu rozohráva dielo Dominika Janovca, ktorý pohyblivým obrazom skúma množstvo darovanej lásky z pozície jedinca, ľuďom ostatným. Kedy je lásky veľa a ako sa meria? Ťažisko či podstata človeka v podobe jeho charakteru osvetľuje samotnú osobnosť kurióznymi odtieňmi, vrhajúcimi odlišné tóny farebnosti na okolie. Jonáš Glozik zosobňuje tieto črty v objekte rôznych matérií (krengosłup, plastika, nerez, oceľ) z roku 2024. Viktória Slašťanová následne návštevníkov zahaľuje precítením intimity a individuality, ktorá ju sprevádza. Séria objektov reflektuje dôverné prežitky rozličných osôb, čím zároveň za pomoci predmetov i okolností evokujúcich intímnosť vyzdvihuje ich vzájomnú odchodnosť. Druhá časť objektu pohyblivého obrazu prezentuje video Júlie Ľachovej. Autorka pracuje so symbolom dievčenskej nevinnosti, častokrát sprevádzanej naivným zmýšľaním či predpokladmi. Takisto však vyvoláva stav subtílny, tichý a pomalý. Vovádza nás do tmy, istoty i bezpečia. Výstavu uzatvára dielo Andrei Seleckej nadväzujúce na súbežne prebiehajúcu výstavu Alexandri Pradidovej pod názvom V čase. Andrea radikálnym spôsobom umiestňuje končatiny do hraničných polôh, testujúc ich, a teda aj svoj vlastný limit. Odkazuje tak na častú adaptáciu prostrediu, podniecujúcu zasadenie emócií alebo tela do nepríjemných a mnohokrát neznesiteľných okamihov.

Kedy telesne dosahujeme svoje limity my? Prispôsobuje sa skrze nich niekomu aleboniečomu a aké pocity to v nás vyvoláva?

Petra Hyblerová

V HĹBKE NA POMEDZÍ               autorstvo: Jonáš Glozik, Viktória Slašťanová, Júlia Ľachová, Andrea Selecká, Dominik   Janovec                          kurátorka: Petra Hyblerová  

 20.12. 2024 - 14.1. 2025                         návšteva po dohode na                               tel. č. +421 951 559 379

V ČASE                                                     autorka: Alexandra Pradidová                      kurátorka: Michaela Šuranská 

20.12. 2024 - 14.1. 2025 návšteva po dohode na tel. č. +421 951 559 379

Pod názvom "V čase" myslíme pojmy ako moment, úsek, sprítomnenie, teraz. Myslíme na zážitok, jeho uchovanie v pamäti a spätné vyvolanie v podobe obrazu. Maliarska tvorba Alexandry Pradidovej, počas jej vysokoškolského štúdia, bola značne rozmanitá. Naprieč celým týmto obdobím sa však autorka držala výrazných aspektov figurácie a introspekcie.

Výber diel, ktorý prezentuje táto výstava, odkazuje na moment jej osobnej histórie až individuálnej mytológie. Pradidová tento moment, v pre ňu charakteristickej mysticizujúcej obrazovej atmosfére, spracúva a ponúka divákovi vo viac či menej náznakovej čitateľnosti. Aktuálne prezentované maľby, ako aj staršie práce z jej portfólia, obsahujú sebazobrazenie, autorkin autorportrét alebo jeho znaky či tvaroslovia odkazujúce k vlastnej figurácii. Používa archetypálne znaky tela za účelom hľadania obraznosti pre vyjadrenie nielen osobných, ale aj všeobecnejších existenciálnych problematík. Sú nimi témy krehkosti a ohrozenia tela, smrti, transcendetna, viery, ale aj ženskej intimity a vlastnej identity. Príroda, ktorá sa v motívoch malieb objavuje ako celistvý priestor alebo ako organický element, sa stáva dvojznačným symbolom. Jednak je to útočisko, miesto kontemplácie a transcendencie, na druhej strane je príroda svetom, z ktorého pramení ohrozenie, kde sa ľudská smrteľnosť a fyzická ohroziteľnosť stávajú o niečo reálnejšími než v civilnom prostredí. Ide o magický, až romantizujúci priestor, v ktorom však reálne nevieme žiť.

Pradidová sa pohybuje v experimentálnych pomedziach konkrétnej, memetickej, a "esenciálnej", teda gestickej abstraktnej maľbe vytvorenej rukami. Medzi jednotlivými maľbami tak vzniká určité napätie, ktoré nezmierňuje ani programové použitie modrých tónov v celej sérii. Farba melanchólie tak vytvára priestor vyzývajúci divajúceho*u sa k ponoreniu.

Michaela Šuranská

Alexandra Pardidová *2000 je študentkou posledného, šiesteho ročníka, na Katedre maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Počas štúdia participovala na skupinových výstavách ako –VI. Medzinárodné bienále aktu Crvena komuna, Petrovac, Montenegro, 2024), Je demokracia v ohrození? (Human Forum, Radnica, Banská Bystrica, 2023), kolektívna výstava na Festivale mladého umenia TVOR (Obchodný dom Dargov, Sečovce, 2024), Spomienky na budúcnosť (Hájovňa - červená studňa, Banská Štiavnica, 2023), Inéquality (Ateliér strop nad Kvetárňou, Banská Bystrica, 2022). Aktuálne pracuje na svojej diplomovej práci.